Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Článek připomíná vedoucí judikát v oblasti sportovního práva. Zdůrazňuje přispění případu k vývoji samotného práva EU a současně k otevření zásadní kapitoly vztahu sportu a práva.

Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

Príspevok sa zaoberá rodinným právom v Československu v období po roku 1963, analyzuje zákon o rodine č. 94/1963 Zb. a vysvetľuje vybrané inštitúty rodinného práva v danom období.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy – nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu „nového zákona o športe“ mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom „počúvania“ názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom.

Príspevok poskytuje pohľad na suverenitu medzinárodného futbalu a vplyvu FIFA na vnútornú politiku štátov a zákonodarného procesu v týchto štátoch. Ďalej analyzuje dopad návrhu Zákona o športe na autonómiu SFZ a jeho orgánov, ako aj na a rešpektovanie medzinárodných futbalových predpisov.

V príspevku sa sústredíme na explikáciu nominátnych športovo-právnych kontraktov, a následne i na stručný prehľad inominátnych športových kontraktov v novom zákone o športe. Nominátne kontrakty predstavujú: zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, zmluva o amatérskom vykonávaní športu, zmluva o príprave talentovaného športovca, dohoda o hosťovaní, a zmluva o sponzorstve v športe. Okrem toho však zákon pripúšťa aj využívanie zmluvných typov (pracovná zmluva a dohody) podľa Zákonníka práce a iných obdobných pracovnoprávnych predpisov, a to pre profesionálny aj amatérsky výkon športu, ale aj pre činnosť športových odborníkov, ak vykonávajú závislú prácu.

Príspevok prináša stručný prehľad vývoja Pravidiel FIFA upravujúcich status a prestup hráčov s ohľadom na úpravu vlastníctva tretích strán k hráčovi. Vývoj pravidiel upravujúcich investovanie tretích strán do hráča výmenou za podiel na ekonomických právach hráča je vysvetlený na základe právnych sporoch, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli k úplnému zákazu vlastníctva tretích strán.

Predkladaný príspevok polemizuje s tézou, že športové právo sa stáva samostatným právnym odvetvím a to z pohľadu existujúcej právnej úpravy dotýkajúcej sa športu, ako aj prijatím nového zákona o športe. Autor sa zaoberá vysvetlením pojmu právne odvetvie, pričom pri definícii tohto pojmu sa zaoberá otázkou zaradenia športového práva v rámci duálnej štruktúry kontinentálnemu systému práva, a to k súkromnému alebo verejnému právu, kde zároveň ponúka vyriešenie otázky prípadného konfliktu pri určení charakteru športového práva. Časť predkladaného príspevku sa zaoberá historickým aspektom športu a úzko súvisiacou otázkou zodpovednosti v športe v historickom kontexte.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží priblížiť podporu a výkon športovej činnosti, ktorá nie je priamo upravená v novom zákone o športe. Autor sa venuje problematike výkonu športovej činnosti so zameraním na ľadový hokej a konkrétne poloprofesionálnym a amatérskym hokejovým hráčom a rozhodcom ľadového hokeja. Výkon tejto športovej činnosti analyzuje z hľadiska súbežného výkonu právnických povolaní, ktoré upravuje zákon č 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. V samotnom článku sa autor snaží poukázať na (ne)možnosť výkonu športovej činnosti a výkonu právnických povolaní podľa aktuálneho právneho stavu a právneho stavu od 01.01.2016 a svoje tvrdenia sa snaží podložiť načrtnutím stručného obrazu o výkone takejto športovej činnosti v praxi. V článku sa autor príspevku snaží navrhnúť možnosť výkonu športovej činnosti a konkrétneho právnického povolania a navrhnúť jednoduchú zmenu právnej úpravy v danom zákone tak, aby bolo možné vykonávať právnické povolania uvedené v tomto zákone v súbehu s výkonom inej športovej činnosti bez toho, aby bol narušený riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry alebo prokurátora.